domingo, 28 de novembro de 2010

Proklamasaun ba Independénsia

28 de Novembro de 2010, 11:01

Comité sentrál hili Xavier do Amaral hanesan prezidente Repúblika no Nicolau Lobato hanesan Primeiru Ministru. Membru governu sira seluk fó ba Mari Alkatiri hanesan Ministru Estadu nian ba Negósiu Polítiku no José Ramos-Horta, Ministru ba Negósiu Estranjeiru no Informasaun externu. Independénsia ne’e dura de’it ba semana ida.

Iha loron 11 fulan Novembru tinan 1975, Angola proklama nia independénsia ho hanoin ida de’it hanesan MPLA hafoin FRETELIN halo tuir ezemplu ne’e.

Tinan problemátiku hanesan 1975

Ami iha fulan Janeiru loron 20 fulan ida ne’e duni UDT ho FRETILIN kria koligasaun ida hodi haree ba prosesu autonomia nian (ho prazu tinan 5-10) atu hodi tanen Timór nia independénsia. Liu tiha fulan haat, Komisaun ba Deskolonizasaun ba Timór hahú halo diskusaun ho partidu Timór nian sira atu hodi halo lei ba deskolonizasaun Timór nian.

Partido no organizasaun sai barak tan iha Timór. Mosu mai União Democrática Timorense (UDT), ho hanoin ida ba autonomia ba eventu independénsia, maibé sei hamutuk lai ho komunidade luzíada; Associação Popular Democrática Timorense (APODETI), hakarak atu integra ba Indonézia; no Associação Social Democrática de Timór (ASDT), hafoin Frente Revolucionáriu de Timór Leste Independente (FRETILIN), hanaran ho FRELIMO hosi Moçambique defensór sira ba independénsia nian. Mosu mós partidu kiik balun hanesan KOTA (Klibur Oan Timur Aswai), ho hanoin atu harii nasaun tuir ukun tradisionál Liurai sira nian no Partidu Tabalhista, ne’ebé ho hanoin ida hakarak mobiliza ema sira ne’ebé hanesan servisu na’in. Iha loron 17 fulan Jullu promulga tiha lei no 7/75, ne’ebé hili ba prosesu deskolonizasaun rai ida ne’e.

Tan ne’e UDT hakotu koligasaun ho FRETILIN iha fulan Maiu nia laran. Tuir, Ali Murtopo, Xefe ba Servisu informasaun Indonézia nian, ne’ebé maka fosala ba problema iha koligasaun, halo propaganda hasoru FRETILIN, no halo presaun ba UDT.

Rezultadu? Eleisaun iha tempu bailoron iha 1975 (Jullu), FRETILIN hetan 55% ba votu Lospalos nian. Iha fulan tuir mai, UDT, la aseita ho rezultadu sira hodi halai ho efende ne’ebé hakotu funu sivíl iha teritóriu (Agostu 1975).

Konsekuénsias? Populasaun estranjeiru sira iha Dili hahú husik hela teritóriu no Administrasaun Portugeza sira hodi sesan ba Atauro. Jornalista autralianu na’in lima maka hetan oho hosi tropa Indonézia sira iha Balibó.

Ameasa komunizmu nian

Sei iha hela manas Funu Vietname nian, Amerikanu sira koko buat hotu ba espansaun rejime komunista iha parte Oriente nian. Media hirak Indonézia nian, espalla notísia konabá FRETILIN no implementasaun ba rejime komunista iha Timór-Leste. Akuzasaun ne’e lamonu ba governu australianu, Indonézia no Amérika nia laran. Solusaun saida maka di’ak liu? Integrasaun Timór-Leste nian ba Indonézia. EUA sira sei laható kazu ne’e ba ONU hodi levanta problema, tuir prezidente Ford. Hakarak ne’e ikus mai konkretiza duni, hodi hatudu ho jeitu atu hamohu timoroan. 


http://noticias.sapo.tl/tetum/info/artigo/1109220.html

Sem comentários:

Enviar um comentário